Dobrodružstvo pri výstupe na tatranský končiar.

Najskôr som si myslel, že je to blázon. Vo vlaku tatranskej elektrickej železnice z Popradu do Starého Smokovca pobehoval starší muž v bielom tričku od jedného okna k druhému a ostošesť fotil. Nemal digitál, ale starý fotoaparát na filmy. Tie počas dvadsiatich minút cesty spotreboval asi štyri. Cievky s filmami mu padali na zem a on ich striedavo zbieral a zase fotil, a popritom sa chytal za hlavu, niečo si mrmlal a krútil ňou, akože nemôže uveriť, že taká krása azda ani nemôže existovať. Jeho počínanie bolo natoľko zaujímavé, že som mu dal po väčšinu cesty prednosť pred pozorovaním približujúceho sa tatranského...

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.