Rubrika Dá sa to na Štandarde funguje už pol roka. Po pol roku prichádzam s krátkym sumárom príbehov, ktoré mi najviac utkveli v pamäti.

Od marca vznikla spolupráca medzi Štandardom a organizáciou Úsmev ako dar. Najprv som sa stretla so zakladateľom Jozefom Mikloškom. Bolo to príjemné stretnutie u nich v organizácii. Riešili sme, ako spolupráca bude vyzerať a ako ju uchopíme. Po dlhšom rozhovore sme sa zhodli na tom, že to bude pravidelná rubrika venovaná práve ľuďom, ktorí vyrastali v detských domovoch.

Rubriku sme pomenovali Dá sa to. Po pol roku sa u nás v redakcii názov ustálil a nie je tu nikto, kto by si pri vyslovení slovného spojenia "dá sa to“ nespomenul práve na moju rubriku.

Mala som možnosť sa stretnúť s rôznymi príbehmi a osudmi, ktoré na pohľad mohli vyzerať podobne. Dostali sa do detského domova, vyrastali v ňom a nakoniec z neho odišli. No každý prežíval niečo iné, každý tam zažil niečo iné. Rovnako som to mala aj ja pri rozhovoroch, pri každom som sa cítila inak.

Keď som sa stretávala s ľuďmi alebo čitateľmi a pýtali sa ma, na čom pracujem, a povedala som im o mojej rubrike, mnohokrát som sa stretla s istými predsudkami. Ľudia mi veľakrát povedali: Veď tie deti končia po odchode z domova na ulici, sú na drogách alebo ešte horšie, skončia vo väzení. Vtedy som si ešte viac uvedomovala, že moja rubrika má zmysel. Práve pre tieto názory, aby sme ich aspoň sčasti vyvrátili. Nie všetci tak skončia.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.