Jedným z argumentov, ktorý sa používa proti prijatiu zákonov obmedzujúcich umelé potraty je aj ten, že zákaz potratov nič nevyrieši a potraty sa budú rovnako robiť aj naďalej vďaka potratovej turistike. Nie je to celkom tak. Vo všeobecnosti platí, že čím sú tovary alebo služby ťažšie dostupné, tým menší je po nich dopyt. Výskum ukazuje, že umelé potraty nie sú výnimkou.

Na množstvo potratov vplýva veľa rôznych faktorov. V tomto článku by som sa rád pozrel na jeden z nich – vzdialenosť od najbližšej potratovej kliniky. Aktuálne štúdie ukazujú, že čím ďalej musí matka za potratom cestovať, tým menšia je pravdepodobnosť, že na potrat pôjde. Naopak, blízkosť potratovej kliniky je spojená s výrazne zvýšenou potratovosťou. Platí to aj vtedy, ak legálnosť potratov nie je dotknutá – už samotná väčšia vzdialenosť postačuje na to, aby sa potraty obmedzili.

Skúsenosť z Texasu v roku 2014

Tento fenomén bol vedeckými štúdiami preukázaný na skúsenosti z Texasu. Koncom roka 2013 vstúpil v Texase do platnosti zákon HB2 obsahujúci viacero ochranných opatrení, medzi nimi aj dve, ktoré mali vplyv na zatvorenie potratových kliník. Jedno z opatrení stanovilo, že potratové zariadenie musí spĺňať tie isté zdravotné a bezpečnostné štandardy, ako iné zariadenia ambulantnej chirurgie. Druhé pravidlo stanovilo, že operatéri vykonávajúci potraty musia mať zmluvu o prijatí pacientiek s najbližšou nemocnicou. Zákon sa stal predmetom súdnych sporov a Najvyšší súd napokon obe opatrenia zrušil rozhodnutím vo veci Whole Woman's Health vs. Hellerstedt v roku 2016. Obe pravidlá však niečo viac ako pol roka platili, čo stačilo na to, aby sa polovica texaských potratových kliník v roku 2014 zavrela.

Najnovšie autorské články