Na festivale Mathias Corvinus Collegium v Ostrihome, na ktorom sa denník Štandard zúčastnil, rečnil aj Američan Dennis Prager. Zakladateľ úspešného konzervatívneho projektu PragerU si vytýčil takmer nemožný cieľ – bojovať so všadeprítomnou ľavicovou indoktrináciou mládeže, predovšetkým tou univerzitnou. A to prostredníctvom krátkych, päťminútových videí. Tie majú teraz dohromady vyše päť miliárd pozretí a 65 percent divákov tvoria ľudia pod 35 rokov, z ktorých 70 percent zmenilo svoj pohľad na niektoré spoločenské otázky po prezretí.

Každé video sprevádzajú zdroje na príslušné výskumy a ďalšie citované materiály. Prager pravidelne bojuje s pokusmi o demonetizáciu a dokonca mazaním svojich videí z YouTubu, snaží sa preto nespoliehať výhradne naň a budovať domovskú stránku Prageru.com.

Menšinu videí uvádza sám Prager, vo väčšine vystupujú konzervatívne osobnosti (komentátori, profesori) so špecializáciou na určitú oblasť. Videá sa dotýkajú rôznych citlivých tém: od migrácie cez potraty po rodovú ideológiu, ale aj dejín, náboženstva či zahraničnej politiky. Jedna séria sa napríklad venuje zrozumiteľnému predstaveniu jednotlivých prikázaní Desatora. Niektorí ľudia vystupujú so svojimi skúsenosťami: napríklad ako ich vyhodili z práce pre svoje názory alebo ako zmenili stranu barikády (typicky bývalí liberáli, ktorých zmietla woke vlna).

Na rozdiel od Tuckera Carlsona, ktorý priznal, že o strednej Európe nemal veľké povedomie a jeho návšteva Maďarska bola na tomto poli premiérou, má Prager k nášmu regiónu oveľa bližší vzťah.

Prager vyrastal v zbožnej židovskej rodine s pôvodom vo východnej Európe, a hoci sa v dospelosti od ortodoxnosti odchýlil, jeho špecializáciou boli Židia v Sovietskom zväze, ktorí nemohli emigrovať. Naučil sa po rusky a venoval sa dlhodobo komunite sovietskych Židov (okrem iného medzi nimi vykonával misiu, a to aj v takých miestach, ako je azerbajdžanské Baku), pričom cestoval po celej východnej Európe.

Na Maďarsko zo 70. rokov má vtipnú a dnes vlastne politicky nekorektnú spomienku. Dlho nemohol v Budapešti nájsť verejné toalety a keď sa mu to konečne podarilo, na dverách namiesto obligátneho panáčika a bábiky boli iba slová Nők / Férfiak. Zastavoval teda okoloidúcich Maďarov, ukazoval na seba a snažil sa zistiť, na aký záchod patrí. Tí ho však považovali za úchyla. V domnienke, že férfiak predsa viac pripomína females, nakoniec vstúpil na dámske záchody. A nepochodil dobre.

O tom, čo videl a zažil, potom v Amerike prednášal. Snažil sa Američanom vysvetľovať komunizmus – a ako sám priznáva, bolo to takmer nemožné. Dnes je to podľa neho ešte oveľa horšie, pretože vzdelávací systém je v rádovo horšom stave. Podľa Pragera dávno opustil odovzdávanie akýchkoľvek relevantných informácií a iba indoktrinuje.

"Nemyslím si, že priemerný študent Harvardu vie čokoľvek trebárs o Súostroví Gulag," hovorí v rozhovore s maďarským novinárom a diplomatom Peterom Heltaiom v jednom z niekoľkých rozhovorov, ktoré pri svojej návšteve Maďarska poskytol. Pripomenul prípad severokórejskej utečenky Jon-mi Pakovej, ktorá študovala na jeho alma mater, prestížnej Kolumbijskej univerzite. Paková nedávno pripustila, že ju šokovalo, ako veľmi si v USA musí dávať pozor na ústa, a že Ameriku sa tu učia nenávidieť práve tak ako vo vzdelávacom systéme jej rodnej krajiny.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.