Seniorom zatiaľ tretiu dávku vakcíny dávať nebudeme

Vo svetle znižujúcej sa efektivity vakcín proti novému delta variantu koronavírusu sa naplno rozbehla debata o podávaní tretej dávky očkovacej látky. Kým premiant Izrael aplikoval už stovky tisíc dodatočných dávok, slovenská stratégia sa zatiaľ nemení. Medzinárodné organizácie sú skeptické a obracajú pozornosť na rozvojové krajiny, ktoré nemajú možnosť poskytnúť ani základné dávky.

Delta variant mení pravidlá hry. Vieme totiž, že znižuje účinnosť očkovacích látok. Podľa dát z Veľkej Británie chráni vakcína od Pfizer pred symptomatickým priebehom ochorenia na 88 percent a očkovacia látka od AstraZeneca na 67 percent.

Štúdia publikovaná v auguste zas ukázala, že pred symptomatickým priebehom chránia vakcíny na 59 percent. Podľa čísiel z Izraela však chráni látka od konzorcia Pfizer/BioNTech pred symptomatickou nákazou na 39 percent.

Hoci sú čísla z Izraela a Veľkej Británie odlišné, zhodujú sa v dvoch veciach: indický variant výrazne znižuje ochranu pred symptomatickým covidom a vakcíny stále spoľahlivo chránia pred hospitalizáciou a ťažkým priebehom ochorenia. Vakcína od Pfizer/BioNTech chráni proti vážnemu stavu na 91 percent a proti hospitalizácii na 88 percent. 

Aj očkovaní vírus prenášajú, avšak menej

Predpovede vývoja pandémie sťažil fakt, že očkovaní tiež môžu prenášať koronavírus. Viacero nerecenzovaných štúdií upozornilo, že virálna nálož u nakazených očkovancov aj neočkovancov je rovnaká. S takýmito závermi nesúhlasia niektorí odborníci.

„Prítomnosť samotnej RNA vírusu na sliznici nehovorí nič o tom, či je daný človek aj infekčný a nakoľko môže vírusy prenášať. Hovorí len o množstve vírusových častíc v nose či v hrdle daného človeka. Oveľa dôležitejšie je zistenie, že u očkovaných klesá množstvo vírusov na slizniciach podstatne rýchlejšie ako u neočkovaných, čo svedčí o tom, že očkovaní sú po infekcii podstatne menej infekční ako neočkovaní, teda, že očkovanie významne bráni aj šíreniu vírusu,“ oponuje lekár Peter Visolajský. 

Singapurské dáta naznačujú, že virálna nálož je pre oba typy ľudí rovnaká len dočasne. Po prvých šiestich dňoch začne účinkovať vakcína a u očkovancov dôjde k oveľa rýchlejšiemu poklesu vírusovej nálože ako u neočkovaných. Očkovaní nie sú podľa zistení infekční po deviatich dňoch v porovnaní s neočkovanými, ktorým to potrvá aspoň 16 dní.

O nakazených očkovancoch vieme stále málo, upozorňujú odborníci

Tým, ako sa delta variant stáva vo väčšine sveta dominantným, pribúda aj takzvaných prelomových infekcií, teda nákaz u očkovaných jedincov. Odborníci však upozorňujú, že prípady opätovných nákaz treba pred vyvodením záverov podrobne skúmať.

Analýza z dielne amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) skúmala opätovne nakazených z mesiacov január až apríl, keď prevládal alfa variant. Vysvitlo, že priemerný vek infikovaného bol 58 rokov. Z danej vzorky nakazených zomreli dve percentá, pričom priemerný vek zomrelých bol 82 rokov.

Imunosenescencia, čiže starnutie imunitného systému, spôsobuje, že schopnosť vyvinúť si imunitu vekom klesá. Pribúda tiež počet pridružených chorôb, čo zhoršuje priebeh ochorenia COVID-19. Zdá sa, že podobné parametre majú aj prelomové infekcie, ktoré v súčasnosti spôsobuje delta variant.

„Z izraelských dát napríklad vieme, že 40 percent hospitalizovaných pacientov, ktorí už boli po očkovaní mali oslabenú imunitu a väčšina mala viaceré komorbidity. Toto sú významné faktory, ktoré ovplyvňujú efektivitu vakcín a priebeh nákazy,“ upozornil analytik Martin Smatana.

Experti upozorňujú, že je kľúčové poznať detailné parametre pozitívnych očkovancov z jednotlivých štúdií. Vyvodiť záver, že vakcíny zlyhali, by vraj bolo predčasné.

Tretia dávka pre ľudí so slabšou imunitou

Pre infekčnosť delta variantu, vek a pridružené choroby, môžu vakcíny poskytnúť niektorým seniorom nižšiu mieru ochrany. Aj na to majú výrobcovia očkovacích látok riešenie – ďalšia vakcína. Podľa nerecenzovaných výsledkov spoločnosti vyrábajúcej vakcínu Comirnaty sa po tretej dávke zvýši koncentrácia protilátok, ktoré sa dokážu zamerať na delta variant päť až jedenásťnásobne.

Izrael, premiant v očkovaní, preto začal na konci júla očkovať treťou dávkou. Po počiatočných diskusiách sa hranica pre túto vakcínu určila seniorom nad 60 rokov. Na injekciu smú ísť, ak prešlo päť mesiacov od ich druhej dávky. Príkladom im ako prvý išiel 60-ročný prezident Isaac Herzog.

Celkovo podali tretiu vakcínu od Pfizer/BioNTech už viac než 240-tisíc ľuďom. Zo vzorky 4 500 zaočkovaných sa 88 percent cítilo „podobne alebo lepšie“ ako po druhej injekcii. Najčastejšie nahlasovaným vedľajším účinkom bola bolesť v mieste vpichu. Jedno percento očkovancov vyhľadalo v dôsledku vedľajších účinkov po vpichu lekársku pomoc.

Konzorcium Pfizer/BioNTech oznámilo, že v auguste plánuje požiadať americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) o povolenie podávať tretiu dávku ich očkovacej látky. Svetoví liekoví regulátori zatiaľ tejto myšlienke nie sú naklonení. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyzvala na dočasné zastavenie preočkovávania covidovou vakcínou. Podľa nej má mať teraz prednosť očkovanie v chudobnejších štátoch.

„Krajiny s vysokými príjmami podali sto dávok na sto obyvateľov,“ povedal šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus . „Nízkopríjmové krajiny mohli súčasne podať len 1,5 dávky na 100 obyvateľov, pretože im vakcíny chýbajú. Potrebujeme to nutne otočiť, aby väčšina vakcín išla nízkopríjmovým krajinám namiesto tých s vysokými príjmami,“ dodal.

Štáty EÚ razia vlastnú líniu

Niektoré členské štáty sa napriek tomu rozhodli tretiu vakcínu aplikovať. Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý štvrtok pripustil, že preočkovávať dôchodcov a zraniteľné skupiny obyvateľstva začnú od septembra.

Od septembra poskytne seniorom a rizikovým skupinám podpornú dávku vakcíny aj Nemecko. Okrem nich sa budú môcť nechať zaočkovať treťou dávkou aj tí obyvatelia, ktorí dostali dve dávky vakcíny od AstraZenecy alebo jednodávkovú vakcínu spoločnosti Johnson & Johnson. Títo ľudia by sa podľa nemeckého ministra zdravotníctva mali nechať zaočkovať „v záujem preventívnej zdravotnej starostlivosti“.

Organizácia Podané ruky otestovala v Česku hladinu protilátok viac ako 620 seniorom. Zistilo sa, že pol roka po očkovaní má až 60 percent seniorov výrazne nižšie alebo žiadne protilátky. Vyššie hodnoty protilátok dosiahli tí starší ľudia, ktorí covid prekonali. Zistila sa tiež spojitosť v závislosti od druhu vakcíny, pričom najnižšie hodnoty mali očkovaní AstraZenecou. Aj susedné Česko preto aktívne diskutuje o tretej dávke pre rizikové skupiny.

Zosilňovaciu injekciu dávajú aj niektoré ázijské štáty či napríklad Rusko, ktoré ďalšia vlna pandémie zasiahla obzvlášť silno.

Ako na Slovensku?

Na Slovensku sme v kategórii 60 až 70 rokov zaočkovali približne 61 percent občanov. Spomedzi sedemdesiatnikov sme zaštepili viac než 66 percent. Najhoršie výsledky dosahujeme v kategórii nad 80 rokov, kde zatiaľ vakcínu dostalo len 51 percent obyvateľov.

Komunikačný tím ministerstva zdravotníctva hovorí, že preočkovaciu stratégiu zatiaľ Slovensko vytvoriť neplánuje.

„Preočkovanie treťou dávkou bude podmienené vyhodnotením medzinárodných štúdií tímov odborníkov, ktoré sa realizujú. Na Slovensku sa riadime pokynmi výrobcov vakcín – očkovanie tretími dávkami zatiaľ plánované nie je. Rezort zdravotníctva bude postupovať na základe informácií z renomovaných štúdií, respektíve podľa vývoja epidemiologickej situácie (napríklad nové varianty vírusu, kde sa sleduje účinnosť vakcín aj u zaočkovaných osôb vrátane seniorov a ich ochrany voči novým variantom koronavírusu),“ uviedol rezort.