Ako vysoko siaha Makóovo krytie?

Najvyťaženejší a najvyžmýkanejší kajúcnik Ľudovít Makó dal novinársky rozhovor: zlyhal som, no najmenej zo všetkých.

Vyznenie tohto veľmi kontrolovaného rozhovoru v Denníku N malo jasné posolstvo: Makó je napriek zopár ľudsky pochopiteľným zlyhaniam v rámci korupčných sietí ten najnevinnejší baránok, ktorého by nám vlastne malo byť ľúto, že kedysi nepočúvol svoju prorockú manželku a dal sa Norbertom Bödörom vytiahnuť z lukratívneho miestečka v súkromnej sfére do štátnej správy, kde si ani na úplatkoch nedokázal nič poriadne zarobiť.   

Makó sa priznáva, že do korupčných sietí ho kedysi dávno zatiahol práve Bödör s Tiborom Gašparom, ktorí mu ponúkli miesto riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy. Bol tu však drobný problém: dovtedy v súkromnej SBS-ke, ktorú riadil, zarábal ako jej šéf 12 500 eur. Aby vzal za 2 600 eur miesto v štátnej správe, Bödör mu musel 10-tisíc mesačne doplácať bokom.

Len tak, bez „záväzkov“. Že by za to Bödör aj mal niečo chcieť, Makóovi ani nenapadlo. A keby aj, Makó by určite nesúhlasil.

Po voľbách neviniatko

Po voľbách Makó podľa svojich slov už nemal záujem zostať na čele Kriminálneho úradu, dokonca sa stoj čo stoj snažil dávať výpoveď, čo sa mu však vôbec nedarilo. Ak by sme chceli byť ešte viac ironickí, malo by to svoju logiku. Nitriansky oligarcha už sedel v base, a tak vyschol aj jeho mesačný paušál. Ochudobnený Makó si už musel vystačiť s mizerným príjmom necelých troch tisícok, ktoré dostával oficiálne.

To však prudko kontrastuje so svedectvami, že Makó bývalému ministrovi financií Eduardovi Hegerovi a novej garnitúre ponúkal pomoc s „informáciami“ o korupčných pozadiach bývalej vlády, ak ho vo funkcii nechajú. Vo vzduchu tak zostáva visieť otázka, prečo Makó zavádzal, keď sa v rozhovore tváril, že štátna funkcia pre neho nebola zaujímavá, respektíve prečo mal intenzívny záujem vo funkcii zotrvať za pre neho tak slabý plat.

To nie je všetko, kde toto „neviniatko“ v rozhovore kreslí fiktívnu realitu. Bezbrehým pokrytectvom sa to v ňom len tak hemžilo.

Makó sa tváril ako ten, kto bol pri väčšine úplatkov, o ktorých vypovedá, iba „poštárom“ bez sprostredkovateľskej provízie. Zrejme to robil pre pekné oči svojich známych, ktorým táto šľachetná duša rada a nezištne vypomáhala. Pre seba si vraj vzal iba zopár úplatkov, pričom ten najväčší, do 100-tisíc eur, si vzal vlastne iba preto, že len tak ležali na stole, keď si kumpáni rozdeľovali odmenu. Veď ich tam predsa len tak podaromnici nenechá.

O daňovej kriminalite musel vedieť

Pripomeňme, že Makó bol šéfom kriminálky daniarov v rokoch 2014 – 2020, teda v čase, keď si tu cez fiktívne vratky DPH chodila kasta vyvolených „čapovať“ milióny eur. Prokurátor Vasiľ Špirko vyrátal, že len komunita okolo Kaliňáka a Počiatka si údajne mala vytiahnuť 200 miliónov. Nevraviac o prípadoch, ako je Bašternák, ktorého súhrnný „účet“ daňových vratiek stále nebol vypracovaný a najväčšie podozrenia voči nemu naďalej zostávajú nevyšetrené.    

Fiktívne vratky sú zločin takpovediac „na hulváta“. Kriminálny úrad si nezrovnalosti okamžite všimne, napokon, to je úloha tejto inštitúcie. Obzvlášť, ak sa tieto zverstvá diali v obrovskom rozsahu. Ak si ich Kriminálny úrad nevšimol, tak iba preto, že ich celé roky kryl. A jeho bývalý šéf sa dnes tvári, že o tom nič nevie.

Hoci sa Makó dnes tvári ako najpoctivejší kajúcnik, ktorý vypovedá o všetkom, čo vie, je zjavné, že to najvýbušnejšie z klobúka stále nevytiahol, ak sa k tomu vôbec niekedy odhodlá. Je tiež zjavné, že si toho musia byť vedomí aj vyšetrovatelia a prokurátori. Napriek tomu s ním narábajú ako v bavlnke. Tento zločinec pritom – ako to vyplýva z rozhovoru – ráta s tým, že z celého kolotoča vyviazne s podmienkou.

Dnes už môžeme vysloviť relevantnú hypotézu, že Makóove výpovede zďaleka nie sú také bezlimitné, ako sa nám to tu celý čas predostiera.

To vedie len k jedinej logickej otázke: Ako vysoko siaha Makóovo krytie?