Po roku 1945 padol na Maďarov v Československu princíp kolektívnej viny, dokonca sa uvažovalo o ich vyhnaní, ako sa to stalo Nemcom. Napokon sa od toho upustilo, zostalo z toho iba domáce násilie, ktoré však zapadalo do reťaze udalostí z minulých rokov.

Možno by sme si ani veľmi nevšimli, čo sa stalo v tento pondelok 2. augusta v Šamoríne, ak by neprišlo ostré vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí. Minister Ivan Korčok sa v stredu ohradil proti vydreniam predsedu maďarského parlamentu Lászloa Kövéra, ktorý sa zúčastnil na pondelkovom odhalení pamätníka vysídleným Maďarom v Šamoríne.

Köver mal podľa Denníka N na vystúpení hovoriť o historických krivdách voči Maďarom.

Korčok sa ohradil, že najvyšší maďarskí predstavitelia neustále otvárajú historické otázky, čo je v rozpore s deklarovanou snahou o dobré bilaterálne vzťahy so Slovenskom. Povojnové usporiadanie štátov je podľa neho raz a navždy uzavretá téma. Vzťahy Slovenska a Maďarska by sa mali orientovať na súčasnosť a budúcnosť.

Vo štvrtok ministerstvo zahraničia ešte pritvrdilo a do Maďarska zaslalo diplomatickú nótu. Žiada, aby maďarská strana postupovala v zmysle zaužívaných a štandardných diplomatických postupov, a vopred informovala slovenskú stranu o účele návštevy svojich štátnych predstaviteľov.  

Čo tak napajedilo Korčoka? A čo sa vlastne salo stalo 2. augusta 1945, aby pri príležitosti toho výročia odhalili niekoľko kilometrov od Bratislavy pamätník? Načrime do histórie.

Začalo sa to o pár rokov skôr

Na pochopenie súvislostí sa treba vrátiť do obdobia tesne pred druhou svetovou vojnou. Viedenskou arbitrážou z novembra 1938, ktorá nebola ničím iným len dokončením Mníchovskej dohody, odstúpilo Československo južné územia Slovenska v prospech Maďarska.

Možno polemizovať o tom, či na niektoré oblasti, napríklad Žitný ostrov, mala nová republika po prvej svetovej vojne oprávnený nárok. Napríklad čerstvý československý prezident Tomáš Garigue Masaryk bol proti tomu, aby sa územné požiadavky vzťahovali na Žitný ostrov, ale jeho názor neprevážil. Isté však je, že o necelé dve desaťročia neskôr bola Viedenská arbitráž pre autonómne Slovensko – ešte v rámci spoločnej pražskej republiky – tvrdým úderom. Uvediem len pár príkladov.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.