Ženy by nemali trpieť za to, že rodia deti

Deò matiek Ilustračný obrázok. Foto: František Iván/TASR

Je známe, že ženy zarábajú menej ako muži. Menej sa hovorí o tom, že ešte horšie sú na tom ženy-matky. Čo tak vypočítať, čo prináša spoločnosti matka s každým narodeným dieťaťom? A až potom uvažovať, akú reformu prijať?

Inštitút finančnej politiky zverejnil minulý týždeň analýzu s priliehavým názvom Koľko stojí jedno dieťa? Zbytočne sa nádejate, ak čakáte, že analytici ponúkli nejaké konkrétne číslo. Ukázali však, že dieťa je pre rodinu výdavkom. Jeho príchodu na svet tak môžu opodstatnene predchádzať aj ekonomické kalkulácie rodičov.

Pri úvahách o plodení potomkov by sme sa v spoločnosti nemali brániť hlbším ekonomickým zamysleniam, i keď rozhodnutia potom nesú politickú pečať. Teraz nejde o to, či štát pridá matkám po pôrode, podvihne nejaký prídavok alebo zvýši rodičom daňovú úľavu. Ide skôr o iný pohľad na deti, rodinu, ako to bolo doteraz zaužívané.

Prvý náznak takéhoto prístup sme pobadali v avizovanej dôchodkovej reforme ministerstva práce, kde sa uvažuje o rodičovskom bonuse. Ministerstvo ju stavia na odstránení nespravodlivosti, keďže v terajšom systéme dostávajú matky nižšie dôchodky ako bezdetné ženy. Z tohto uhla sa na dôchodky doteraz na Slovensku nikto nedíval.

Keby sme pátrali po príčinách, prečo matky dospievajú k nižším dôchodkom, dostali by sme sa k ich pracovnému životu. A práve toto spravil v spomínanej analýze Inštitút finančnej politiky. Priniesol konkrétne čísla.

Najvýrečnejšie sú najmä tie, ktoré sa zaoberajú platovými pomermi matiek po pôrode. Aj šesť rokov po prvom pôrode odpracujú matky ročne v priemere o 2,5 mesiaca menej a ich mzdy sú o 33 percent nižšie, než keby deti nemali. Asi by ste čakali, že menej zarobia hlavne preto, lebo menej pracujú. Nie je to tak. Menší čas strávený v práci za to môže zhruba len z jednej tretiny.

Výrazný vplyv na mzdy matiek má prerušenie ich pracovnej kariéry. Počas pobytu doma s deťmi strácajú pracovné skúsenosti, ich mzdy nemajú ako rásť, nadobro im uteká vlak. Výpočty analytikov naznačujú, že tieto efekty postačujú na vysvetlenie tej časti rozdielov v príjmoch medzi mužmi a ženami, ktorú nie je možné vysvetliť rozdielmi vo vzdelaní, type povolania a podobne.

To je zásadná vec. Narodené dieťa sa z tohto pohľadu ukazuje pre matku ako trest. Ekonomicky si pohorší.

Čo s tým robiť? Inštitút finančnej politiky navrhuje už dávno známe riešenia. Opatrenia hospodárskej politiky by sa mali v prvom rade zamerať na podporu návratu matiek do zamestnania, a to najmä zvyšovaním dostupnosti jaslí a škôlok. Podporuje využívanie flexibilného pracovného času. Ako nóvum korešpondujúce s najnovšími trendmi rodového vyrovnávania, ktoré už možno prirovnať k posadnutosti, navrhuje podporu využívania materskej a rodičovskej dovolenky zo strany otcov.

Tieto opatrenia môžu mať určitý efekt, ale akékoľvek naháňanie matiek do zamestnania nikdy nespôsobí, že by sa ich mzdy vyrovnali s mužskými. A dokonca ani s platmi bezdetných žien. Tehotenstvo a pôrod musia absolvovať a výpadok z práce je nevyhnutný.

Ak by sme sa v ekonomických úvahách pohli ďalej, lepšie povedané, ak by sme ich vzali od podlahy a odbremenili sa od doterajšieho spôsobu uvažovania, mali by sme vyčísliť, aký prínos pre spoločnosť znamenajú matky. Dodávajú jej nielen ďalšie generácie, bez ktorých by spoločnosť vyhynula, ale rovnako pracovnú silu, prispievateľov do celého systému.

Rád by som videl prepočet, koľko stojí našu spoločnosť výchova človeka do pracovnej dospelosti a koľko imigrant, ktorý ho má potenciálne nahradiť. Výpočet by mal zahŕňať všetky výdavky spojené s týmito dvoma alternatívami. Taká analýza by sa mohla nazývať, trebárs: Koľko dá matka spoločnosti s každým narodeným dieťaťom?

Potom by sme asi dospeli k tomu, že rodiť a vychovávať deti je vhodnejší model. A mali by sme to matkám nejakým spôsobom zohľadniť. To by bol úplne iný spôsob nazerania. Možno by sme sa dostali k skutočnej daňovo-odvodovej reforme.   


Ďalšie články