Nová vedecká štúdia naznačuje, že starý model, podľa ktorého mal únik metánu z topiaceho sa permafrostu zohriať planétu o 0,2 stupňa Celzia, bol veľmi optimistický. Uniká ho zrejme viac a rýchlejšie.

Po minuloročnej vlne horúčav na Sibíri dosiahla koncentrácia metánu v miestnom ovzduší úroveň, ktorá naznačuje možný únik tohto skleníkového plynu z veľkých ložísk v topiacom sa permafroste, teda v trvalo zamrznutej pôde. Vyplýva to zo štúdie tímu geológov vedeného profesorom Nikolausom Froitzheimom z Inštitútu geologických vied univerzity v Bonne.

Vedci porovnali priestorové a časové rozloženie koncentrácií metánu v ovzduší severnej Sibíri s geologickými mapami. Koncentrácie metánu vo vzduchu po vlaňajšej vlne horúčav podľa nich naznačujú, že zvýšené emisie plynu pochádzajú z vápencových útvarov pod topiacim sa permafrostom.

Roztápanie so sebou prináša hneď niekoľko hrozieb vrátane poškodzovania infraštruktúry (tejto téme sme sa už venovali) a objavovania sa dávnych paleovírusov (podrobnejšie sme písali tu). Menej známou, no potenciálne vážnejšou hrozbou je pritom podľa mnohých vedcov práve únik metánu z hlbín až donedávna večne zamrznutej pôdy.

„Metán je mimoriadne nebezpečný, keďže jeho potenciál ako skleníkového plynu je v porovnaní s CO2 niekoľkonásobný,“ uviedol v tejto súvislosti Froitzheim z univerzity v Bonne. Pesimisti v tejto súvislosti už hovoria o tikajúcej "metánovej bombe".

Kel z mamuta na polostrove Tajmýr. Foto: Flickr / Johanna Anjar (https://www.flickr.com/photos/[email protected]/)
(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.