Alexander Lukašenko obvinil Nemecko z nacizmu. Stalo sa tak počas ceremónie v Brestskej pevnosti pri príležitosti 80. výročia napadnutia bývalého Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom v utorok 22. júna 2021. Foto: TASR/AP

Média sú plné správ o bieloruskej olympioničke, ktorá našla ochranu v Poľsku, Martin Leidenfrost ale pátral, ako vyzerajú iní migranti, ktorých Lukašenko posiela do Litvy.

Kvôli novému vydaniu utečeneckej krízy, tentokrát na litovskej hranici, prichádzam do blízkosti štátu, ktorý je pre nás v tomto čase uzavretý ako nijaký iný v Európe – Bielorusko. Litovské prihraničné mesto, ktoré bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko využíva na to, aby s neskrývanou škodoradosťou podával ďalej tisíce utečencov Litve ako krajine EÚ, je nápadne dosť ruskojazyčným mestom: len 27 percent sú v Pabradé Litovci, väčšinou sú tu etnickí Poliaci, Rusi a Bielorusi.  

Blíži sa polnoc, idem autom stovky kilometrov pozdĺž hraníc Bieloruska a chcem sa započúvať do tejto krajiny. Nedarí sa mi však naladiť žiadne bieloruské rozhlasové stanice. Aspoň keď ide o rozhlas, režim invazívny nie je. Potom konečne zaznie: „Prvé národné bieloruské.“ Mladík v éteri nadšene zahlási, že odteraz už aj štátne rádio ponúka mládeži „alternatívny messengerový kanál“. Nasledujú varovania pred búrkami a klasický koncert zaslúžilých národných umelcov. A znovu žiaden príjem.    

Okolo obeda dôjdem k novému hotspotu. V litovskej televízii vidím názov série: Migrantų krizė – ponúkajú ďalšie zábery proti migrantom, demonštrujú na nich Litovci. Keby človek nerozumel litovsky, považoval by ich za sťažujúcich sa turistov vracajúcich sa z čundra kdesi v lese.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.