Brusel chce médiám rozdať milióny eur. Majú zaručiť spoľahlivé informovanie

Ursula von der Leyenová Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Európska komisia avizuje snahu zlepšiť prístup občanov k takzvaným dôveryhodným informáciám a pomôcť zahojiť pandemické ekonomické rany. Na tento účel vyhradila dvanásť miliónov eur, ktoré rozdá médiám a vyzýva k tomu aj členské štáty. Redakčná nezávislosť vraj ostane zachovaná. Financovanie tohto charakteru však neslávi vždy len úspechy.

Európska komisia zverejnila viacero nových výziev na predloženie návrhov, ktorých cieľom je stimulovať mediálne prostredie a podporiť prístup občanov k „spoľahlivým informáciám v celej EÚ“. Za týmto účelom si pripravila sponzorský balík s objemom dvanásť miliónov eur.

Výzvy budú podporovať viacjazyčný digitálny mediálny obsah týkajúci sa záležitosti EÚ a budú zamerané na zvýšenie produkcie v tejto oblasti prostredníctvom siete rozhlasových staníc, financovať platformy, ktoré sa snažia zvýšiť dostupnosť spoľahlivých informácií a projekt tiež podporí siete mládežníckych médií, ktoré sú aktívne vo sfére sociálnych sietí.

Komisia na svojej stránke uvádza, že sa touto iniciatívou snaží zlepšiť prístup občanov k „dôveryhodným informáciám“ a sľubuje, že všetky finančne podporené projekty budú fungovať s úplnou redakčnou nezávislosťou.

Obrana pluralitného mediálneho prostredia

Ako vysvetľuje Brusel, nové výzvy vychádzajú z dvoch predošlých, ktoré boli nedávno vyhlásené s cieľom podporiť sektor spravodajských médií. Ide o výzvu na podporu cezhraničnej mediálnej spolupráce v rámci programu Kreatívna Európa a výzvu financovanú prostredníctvom programu Horizont Európa zameranú na inovácie v médiách.

Iniciatívy sú podľa slov Komisie súčasťou širšieho úsilia o podporu slobodného, životaschopného a pluralitného mediálneho prostredia. Pri tejto príležitosti tiež prišlo k zverejneniu nástroja, ktorý médiám so záujmom o príspevok pomáha nájsť možnosti financovania.

„Sektor spravodajských médií bol vážne zasiahnutý výzvami pandémie, zvýšenie jeho odolnosti a stimulovanie inovácií je teraz dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Prostredníctvom takýchto iniciatív pokračujeme v propagácii a obrane slobodného a pluralitného mediálneho prostredia,“ uviedol eurokomisár pre oblasť vnútorného trhu Thierry Breton.

Viceprezidentka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: „Pandémia ukázala kľúčovú úlohu médií, ktoré nás informujú, ale tiež podkopala ekonomickú situáciu v tomto odvetví. Rozširujeme a diverzifikujeme naše zdroje financovania na európskej úrovni a poskytujeme nové príležitosti, nástroje a pomoc.“

Nejde o úplnú raritu

Jourová sa zároveň nechala počuť, že očakáva, že členské štáty budú nasledovať vzor Komisie a budú pritom zachovávať redakčnú nezávislosť. Mnohé z nich pritom majú v podpore médií, predovšetkým investigatívnych, dlhoročnú prax. Idea dotovania neštátnych médií je ale dvojsečnou zbraňou.

Ako vo svojom blogu vysvetľuje šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková, skúsenosti s vládnou finančnou podporou médií majú napríklad vo Švédsku či v Holandsku, ktoré autorov podporuje prostredníctvom dvoch fondov, a to sumou v priemere päť miliónov eur ročne.

„Grantové schémy na podporu novinárskych projektov má americká administratíva. Vďaka nim fungujú medzinárodné siete novinárov, ktoré mapujú napríklad podvody s daňami, nelegálne obchody so zbraňami či drogové cesty,“ vysvetľuje Petková o praxi mimo hraníc starého kontinentu.

Matovičov fond šiel do zabudnutia

Pri nevhodnom nastavení podmienok a pravidiel však môže byť dotovanie médií zo strany verejnej moci chápané aj ako kupovanie si priazne. Tento dojem medzi mnohými novinármi krátko po voľbách vytvoril šéf OĽaNO Igor Matovič v súvislosti s nápadom vytvoriť fond pre investigatívnych novinárov napumpovaný desiatimi miliónmi eur.

„Zvažujem vytvoriť fond pre investigatívnu žurnalistiku, ktorý by mohol byť napríklad pomenovaný po Jánovi Kuciakovi. V rozsahu nejakého zlomku percenta z HDP, ktorý by bol pevne definovaný, kde by média mohli financovať túto náročnú činnosť,“ tvrdil o nápade, ktorý by mal ustrážiť prípadnú korupciu štátnych úradníkov.

Nápad však šiel do stratena a odmietli ho šéfredaktori všetkých médií, ktoré sa na Slovensku venujú investigatíve vo väčšom rozsahu. Viac ako prípadné peniaze od vlády by si vraj cenili vytvorenie priestoru pre slobodnú žurnalistickú prácu.

Štandard prijal už pri svojom vzniku dobrovoľný záväzok, v zmysle ktorého pre zachovanie nezávislosti neprijme žiadne peniaze od štátu a ani z rozpočtových prostriedkov Európskej únie.


Ďalšie články