USA odchádzajú z Afganistanu. Vákuum sa zapĺňa, možno sa rodí rusko-čínska vojenská aliancia

Si in-pching Vladimir Putin Na snímke zľava čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putinv Moskve 5. júna 2019. Foto: TASR/AP

Rusko a Čína pravdepodobne definitívne vyšachujú Spojené štáty zo širšieho regiónu Strednej Ázie. Toto strategické víťazstvo však so sebou prinesie aj výzvu v podobe potreby vyrovnať sa s Afganistanom pod vládou Talibanu.

V pondelok sa v uzbeckom meste Termez na hraniciach s Afganistanom začalo päťdňové spoločné vojenské cvičenie ruských a uzbeckých ozbrojených síl. Ruskí vojaci budú plniť svoje úlohy v rámci cvičenia na uzbeckej obrnenej technike, pričom vzdušnú podporu budú poskytovať ruské nadzvukové strategické bombardéry Tupolev Tu-22M. Na spoločnom cvičení by sa malo zúčastniť približne 1 500 vojakov.

Cvičenie prichádza v čase, keď afganské radikálne hnutie Taliban v súvislosti s odchodom Američanov z Afganistanu začína obsadzovať rozsiahle územia tohto štátu vrátane regiónov na hraniciach s Turkmenistanom, Uzbekistanom a Tadžikistanom. (O súčasnej situácii v Afganistane sa môžete dočítať viac v rozhovore denníka Štandard so Slavomírom Horákom z Karlovej univerzity).

Spoločné cvičenie v Uzbekistane nie je izolovanou udalosťou, ale súčasťou intenzívnej snahy Ruska využiť odchod Američanov a postup afganských radikálov na zásadné posilnenie vlastného vojenského vplyvu v Strednej Ázii.

Vyšachovaní Američania

Americkú inváziu do Afganistanu v roku 2001 vítalo Rusko ako príležitosť na stabilizovanie svojej stredoázijskej záujmovej zóny, ktorú vzostup Talibanu a iných teroristických organizácií priamo ohrozoval. Nepotvrdzujú to len vtedajšie vyjadrenia ruských predstaviteľov, ale aj praktické kroky Moskvy, ktorá v rokoch 2009 – 2015 umožňovala Američanom zásobovať svoje jednotky v Afganistane cez vlastné územie. K zrušeniu tohto povolenia a celkovej zmene ruskej rétoriky došlo až po tom, keď Spojené štáty uvalili na Rusko sankcie v súvislosti s anexiou Krymského polostrova.

Putin vtedy okrem iného vyhlásil, že americká prítomnosť v krajine „nepriniesla kvalitatívne zlepšenie situácie a vyvoláva znepokojenie“. To, že sa zmenila len rétorika, ale nie ruské strategické záujmy, dokazuje opätovná zmena tónu Kremľa, keď Američania oznámili svoje rozhodnutie stiahnuť sa z Afganistanu. V októbri 2020 už ruský líder vyhlasoval, že americká prítomnosť prispieva k stabilite tohto štátu rútiaceho sa do chaosu, pričom Washingtonu údajne ponúkol prístup na ruské vojenské základne v Strednej Ázii.

Súčasná situácia v Afganistane. Ružová: pod kontrolou afganskej vlády, biela: pod kontrolou Talibanu a jeho spojencov. Zdroj: Wikimedia, Ali Zifan – Own work using: Afghanistan location map.svg by NordNordWest

Túto ponuku však netreba vnímať nutne ako prejav akéhosi ruského zúfalstva. Moskva sa pravdepodobne len snaží zabrániť, aby sa Američania po vytlačení z Afganistanu vojensky neuchytili v niektorom zo štátov Strednej Ázie, teda v regióne, ktorý Moskva vníma na rozdiel od Afganistanu za svoju bezprostrednú záujmovú zónu. Z dvoch post-odchodových alternatív, teda úplného vyprázdnenia pozícií Američanmi alebo ich uchytenia sa v Strednej Ázii, je pre Rusko očividne horšia druhá možnosť.

Washington medzitým už začal intenzívne diplomatické rokovania s cieľom presunúť svoje vojská a približne deväťtisíc afganských tlmočníkov a prekladateľov do Kazachstanu, Uzbekistanu alebo Tadžikistanu. Podľa všetkého však narazil na zdvorilý, no chladný nezáujem. Uzbekistan sa odvolal na svoju národnú obrannú doktrínu, ktorá nedovoľuje zahraničné základne na území štátu. Tadžikistan uviedol, že ako člen Ruskom vedenej Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) nemôže odsúhlasiť tretím štátom založiť na svojom území ich vojenskú základňu bez súhlasu ostatných členov. Kazachstan otázky spojené s Afganistanom v rozhovoroch s Američanmi obišiel mlčaním.

Jedným z hlavných faktorov ich neochoty je podľa viacerých expertov práve tlak zo strany Moskvy, pre ktorú je americká prítomnosť v Strednej Ázii pri dnešnej úrovni vzťahov s Washingtonom neprijateľná. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov miestnych lídrov už vopred varoval, že umožnenie vzniku americkej základne na ich území by pre ich krajiny malo veľmi negatívne politické a ekonomické dôsledky. Podobné stanovisko zaujala nemenej vplyvná Čína.

Zdá sa, že odchodom z Afganistanu Spojené štáty výrazne stratia vplyv v celom makroregióne zahŕňajúcom okrem Afganistanu aj Strednú Áziu, Irán a Pakistan. Na ich miesto sa pokúsia dostať práve Rusko a Čína.

Ruský vplyv, ktorý nebude zadarmo

Hoci sa Taliban na rozdiel od Al-Káidy a Islamského štátu neprezentuje ako globálne hnutie a nedeklaruje žiadne nároky voči susedným štátom, Uzbekistan a Tadžikistan sa obávajú, že by mohol podporiť ich vlastných islamistov vo Ferganskom údolí. Miestni lídri tak v snahe vyhnúť sa tejto hrozbe začínajú čoraz viac obracať svoje pohľady smerom k Moskve. Kremeľ sa medzitým snaží využiť situáciu na výrazné posilnenie svojho vojenského vplyvu v Strednej Ázii.

Rusko už začalo spolupracovať s Turkmenistanom, Uzbekistanom a Tadžikistanom na posilnení ich hraníc s Afganistanom. Ešte na začiatku júla požiadal Tadžikistan ostatné členské štáty ODKB, aby mu pomohli čeliť výzvam vyplývajúcim zo vzostupu hnutia Taliban v Afganistane. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy osobne zavolal svojmu tadžickému partnerovi Emomaliimu Rahmonovi, aby ho ubezpečil, že ruská 201 vojenská základňa v Tadžikistane je pripravená poskytnúť všetku potrebnú pomoc. Svoju úlohu by mala zohrať aj ruská základňa v kirgizskom meste Kant. Tú okrem modernejšej protivzdušnej obrany posilnili ruské drony a moderné helikoptéry Mi-8MTV5.

Začatie spoločného rusko-uzbeckého vojenského cvičenia pri meste Termez 2. augusta 2021. Zdroj: YouTube

S cieľom upevniť ruský vojenský vplyv v týchto postsovietskych republikách absolvoval ešte v apríli regionálne turné ruský minister obrany Sergej Šojgu. Počas návštevy Dušanbe vyrokoval vznik spoločnej rusko-tadžickej protivzdušnej obrany a v Taškente zas program strategického partnerstva medzi Ruskom a Uzbekistanom na roky 2021 až 2025.

Rusku sa tak podľa niektorých expertov darí využívať odchod Spojených štátov z Afganistanu na definitívne vytlačenie amerického vplyvu z celého makroregiónu a nahrádzať ho svojím vlastným. Ten je badateľný najmä vo vojenskej sfére. Je však otázne, či bude mať Rusko dostatočné vojenské a najmä finančné kapacity, aby v regióne v kontexte silnejúceho Talibanu úplne nahradilo Spojené štáty. Pravdepodobne to ani nebude nutné, pretože do hry vstupuje nemenej aktívne Čína.

Rusko-čínska spolupráca

Vzťahy Ruska a Číny sa neraz hodnotia z dvoch extrémnych pozícií. Jedna z nich predpovedá skorý vznik rusko-čínskej aliancie ako protiváhy Západu, podľa druhej sa hľadí na vzťah týchto mocností len ako na sled vĺn účelovej spolupráce bez akéhokoľvek dlhodobého záujmu.

Tieto dva extrémne pohľady sa nevyhýbajú ani hodnoteniu rusko-čínskych vzťahov v Strednej Ázii. Posledné dve desaťročia však ukázali, že napriek konfliktnému potenciálu vyplývajúcemu z prekrývania ich záujmových sfér sa obe mocnosti vybrali cestou pomerne efektívnej spolupráce a delenia vplyvu. Najlepším príkladom tohto fenoménu je Šanghajská organizácia spolupráce, ktorú obe mocnosti spoločne založili ešte v roku 2001.

Nateraz sa zdá, že ani situácia po odchode Spojených štátov by nemusela byť iná. Moskva i Peking sa obávajú Talibanu a už s ním začali intenzívne rokovať. Ak by sa mal Afganistan opäť prepadnúť do podobného chaosu ako v 90. rokoch, začal by nestabilitu emitovať aj do okolitých štátov a ohrozovať tak ich záujmy. Obe mocnosti si uvedomujú, že na riešenie takejto situácie bude potrebný ruský vojenský a zároveň čínsky ekonomický vplyv.

Šanghajská organizácia spolupráce. Zelená: členské štáty, modrá: pozorovateľské štáty, fialová: partneri dialógu. Zdroj: Wikipedia

Náznakom, že voľbou Ruska a Číny nebude rivalita s cieľom odtrhnúť si čo najviac z niekdajšieho amerického vplyvu v regióne, ale spolupráca, je aj avizované rusko-čínske vojenské cvičenie, ktoré by sa malo už v auguste konať v čínskej autonómnej provincii Ning-sia. Hoci sa Čína pravidelne podieľa na ruských vojenských cvičeniach, ako sú Vostok, Centr a Kavkaz, Rusi budú na čínskom území cvičiť prvý raz.

Čínsky štátny denník Global Times napísal, že plánované cvičenie reflektuje „vysoký stupeň vzájomnej dôvery oboch armád, ktoré majú ambíciu zaistiť bezpečnosť a stabilitu Strednej Ázie po nezodpovednom stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu“.

Analytik Mark Episkopos si v americkom think-tanku National Interst položil otázku, či tentoraz skutočne nie sme svedkami vzniku rusko-čínskej vojenskej aliancie. Odpovedať na ňu je zatiaľ nemožné. Je však zrejmé, že odchod Spojených štátov z regiónu ponúka Rusku a Číne obrovské príležitosti a zároveň vážne hrozby.


Ďalšie články