Milan Lasica v Bratislave 21. augusta 2015. Foto: Andrej Galica/TASR

Milana Lasicu som mal ako umelca a kultúrneho dejateľa rád. Komplikovanejšie to bolo vo vzťahu k jeho politickému príbehu. Spomína Vladimír Palko.

Zomrel Milan Lasica. Prekvapilo ma to ako každého. Keďže bol súčasťou životov státisícov ľudí, vrátane toho môjho, viac ako polstoročie, podvedome som mal pocit, z rozumového hľadiska neodôvodnený, že nezomrie nikdy. Niečo podobné sa mi prihodilo len s Karlom Gottom. Poviem, úplne subjektívne, ako som Milana Lasicu videl. A ako politik, dotknem sa aj politiky.

Mojou asi najstaršou spomienkou na neho je pieseň Tichý hlas, ku ktorej napísal v roku 1969 text na hudbu Petra Smékala pre svoju (vtedy ešte) manželku Zoru Kolínsku. Pospevujem si ju doteraz:

Včera večer prvý raz

zavinil to nočný čas

v mlčanlivom zatmení

začula som tichý hlas

Koncom šesťdesiatych rokov spolu s Júliusom Satinským priniesli do slovenskej zábavy nebývalý esprit, sviežosť, rozmer prinajmenšom stredoeurópsky, syntézu zábavných prvkov z ešte predkomunistických období s prichádzajúcou západnou modernitou, absurditu, ale i sebavedomú slovenskú originalitu. A dobrý politický humor, veď si to aj pekne odniesli. Aj trošku dobovej erotickej dekandencie (aj ty, milá, klesni aspoň dnes...). Ale veď iste, len jemnej, jemnučkej. Snáď som si teraz tak veľa nedovolil...       

Keď som prichádzal do puberty, na prelome rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych sa mi páčila televízna relácia, dnes by sme povedali talk-show, Bumerang s ich scénkami a s piesňami populárnych spevákov. Dlho sa neohriala, prišla normalizácia a Lasica a Satinský odišli z obrazoviek i z éteru. Ale nie do zabudnutia. Ľudia si uchovávali ich vystúpenia na magnetofónových nahrávkach a doma si ich púšťali. Lasica a Satinský boli zakázanými tridsiatnikmi, ale zároveň už zľudoveli. Ľud si občas hovorieval: nula bodov, sto bodov! To bolo od nich.

Ako stredoškoláci sme sa navzájom informovali, že už sú iba polozakázaní, lebo vraj na Novej scéne už môžu hrať. Keď som sa vrátil z vojenčiny, bol som ohromený objavom ich albumu Bolo nás jedenásť, na ktorom sa Lasica podieľal ako spevák i autor skvelých textov. Boli späť. To už bol s nimi i Jaro Filip.

Kým bol Lasica?

Najviac času spomedzi tých troch dostal Milan Lasica. A využil ho tak, že bol výrazným vo výraznej dvojici, i trojici, a bol aj výrazným solitérom.

Bol textárom, spevákom, hercom, spisovateľom, moderátorom, režisérom. Ale bol aj niečím viac. Keď zomrel, opäť som si prečítal jeho veľký knižný rozhovor s Jánom Štrasserom. Volá sa Lenže ja som iba komik. No iste. Niektoré tvrdenia slúžia k tomu, aby si človek uvedomil, že platí ich opak.

Nebol iba komik. Najviac som si to uvedomoval pri počúvaní jeho textov z Bolo nás jedenásť. Bolo vidieť, že slovenskú povahu má veľmi premeditovanú. Keď čítate jeho knihu so Štrasserom, je jasné, že rozumie i politickému aspektu slovenskej nátury.

Keď už zlegendieval, posúval sa, pritom nie zámerne, k role akéhosi arbitra elegantiarum, rozhodcu vo veciach vkusu. Trebárs aj politického. Tak ho mnohí vnímali. Tak som ho niekedy, nie vždy, videl i ja. Pripomínal mi scénu zo Sienkiewiczovho Quo vadis, keď Petronius Arbiter ide na bielom koni cez dav, ktorý ho má rád, ale Petronius, keď sa dav na neho tlačí, je nútený biť ho paličkou po hlavách. Samozrejme, Lasica to robil láskavejšie. Niekedy si ľud tie švihy paličkou ani neuvedomil. 

Posledné roky som ho sledoval v Zlatých časoch. Ale najradšej som ho mal ako pravidelného hosťa Pavla Danišoviča v Dvojbodkách v Slovenskom rozhlase. Suverénne komentoval kultúrne dianie, svetové i slovenské, za posledných päťdesiat a viac rokov a kultivoval slovenský vkus. Mal na to pamäťou, intelektom i schopnosťou vidieť väčší celok. Bol inštitúcia.

A svojho postavenia v slovenskej kultúre si bol vedomý. Ó, ako si ho bol vedomý. Preto po jeho odchode vzniká medzera, ktorú bude neľahké vyplniť.

Politický rozmer Lasicovho príbehu

Z vyššie napísaného je zrejmé, že som Lasicu ako umelca a kultúrneho dejateľa mal rád. Komplikovanejšie to bolo vo vzťahu k jeho politickému príbehu.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.