Vysychajúci Krym chce ťahať sladkú vodu spod mora. Ak sa to podarí, Rusi budú mať svetový primát

Schopnosť efektívne zavlažovať anektovaný polostrov podzemnou vodou z morského dna by Kremľu pomohla vyhnúť sa nesplneniu dôležitého sľubu v čase pred kľúčovými parlamentnými voľbami. Úspech ambiciózneho projektu je však neistý.

Špecialisti z ruskej spoločnosti Rosgeologia oznámili, že už pri prvom pokusnom vrte v Azovskom mori sa im podarilo nájsť pitnú vodu. Nálezisko sa nachádza v hĺbke približne sto metrov. Momentálne sú vo fáze testovania čerpania zdroja s cieľom odhadnúť zásoby v nálezisku. Vzorky vody následne odošlú do laboratória, kde by mali vyhodnotiť ich kvalitu.

„Spoločnosť bude pokračovať v prácach na určení kvality nájdených zásob vody. S týmto cieľom budú v blízkosti pobrežia vyvŕtané dodatočné vrty s hĺbkou do 500 metrov,“ uviedol predstaviteľ vedenia spoločnosti Rosgeologia Sergej Korkov. Ruský vicepremiér pre výstavbu a regionálny rozvoj Marat Chusnullin doplnil, že vodu na dne mora určite našli, no „otázkou zostáva jej kvalita“.

Vysychajúci polostrov

Krymský polostrov bol po stáročia polovyprahnutou stepou obývanou krymskými Tatármi, Nogajcami a inými kočujúcimi stepnými národmi. Zúrodnenie polostrova umožnilo až vybudovanie siete zavlažovacej infraštruktúry, ktorej chrbticu tvorí Severokrymský kanál, ktorý na polostrov privádza vodu z Dnepru. Táto infraštruktúra tradične pokrývala až približne 85 percent spotreby vody na Kryme.

To sa však zmenilo po ruskej anexii polostrova v roku 2014, keď Kyjev zásobovanie Krymu cez Severokrymský kanál prerušil. Moskva vtedy obyvateľom polostrova sľúbila, že nájde alternatívne riešenie.

V prvom rade začali polostrov zavlažovať z artézskych studní, riek a vodných nádrží. To však nestačilo. V apríli tohto roka dali ruské úrady vyhĺbiť na Kryme dve nové studne na zásobovanie Simferopolu. Od roku 2017 funguje tiež stanica na čistenie podzemnej vody v Novomajskom okrese. Na obnovenie zavlažovania severu Krymu schválili v roku 2019 projekt vytvorenia zásobovacej infraštruktúry z riek Bijuk-Karasu a Pobednaja. Vzniknúť by mala tiež nová vodná nádrž napájaná vodou z riek Aľma, Kača, Beľbek a Čornaja a množstvo iných projektov. Súčasné tempo vysychania polostrova však naznačuje, že to nemusí stačiť.

V auguste 2020 sa v krymských vodných nádržiach nachádzalo len 75 miliónov kubických metrov vody, kým ešte rok predtým to bolo 164 miliónov kubických metrov. Ich úplné vyschnutie pritom hrozí túto jeseň – krátko pred spomínanými parlamentnými voľbami v Rusku. Nádrž Čornoričečne v Sevastopole vysychá už teraz. Bijuk-Karasu, ešte pred niekoľkými rokmi hlboká rieka, sa zmenila na plytký potok. Severu a východu Krymu momentálne hrozí dezertifikácia, teda postupná premena na púšť a miestni obyvatelia ho húfne opúšťajú.

Možné limity ťažby z morského dna

Ako pre ruský portál expert.ru povedal zdroj dobre oboznámený s projektom, hovoriť teraz o kvalite nájdenej vody a jej celkových objemoch je predbežné. „Ťažbu pitnej vody spod morskej hladiny uskutočňujeme vôbec ako prví na svete. Vodu z náleziska treba vyčerpať tak, aby bola očistená od vrtného bahna a iných nečistôt. Až potom bude možné vzorky vody laboratórne analyzovať. Okrem toho musíme zistiť hĺbku vrstiev a ich umiestnenie. Z toho dôvodu vyvŕtame už avizované 500-metrové studne,“ vysvetlil expert. Podľa jeho slov by však mohla mať Moskva pomerne jasnú predstavu o kvalite vody a jej zásobách do jedného mesiaca.

Sergej Pozdňakov, vedúci katedry hydrogeológie na fakulte geológie Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova, varuje, že projekt, hoci prelomový, nemusí byť rentabilný. „Ide o to, že prax využívania zásob podzemných vôd predpokladá ich posúdenie Štátnou komisiou na hodnotenie minerálnych rezerv (GKZ). Pri tomto hodnotení sa postupuje pomocou takzvaného prístupu založeného na vyhodnocovaní rentability zdroja. Ten určuje, že zásoba vody v nálezisku by mala vystačiť minimálne na 25 rokov,“ zdôraznil Pozdňakov.

Podľa vedca v takom prípade nestačí len to, že nálezisko je veľké z hľadiská zásob, musí byť veľké aj z hľadiska zdrojov. To znamená, že do náleziska podmorskej podzemnej vody musí byť aj dostatočný prítok novej vody. Práve faktor zdrojov sa môže podľa Pozdňakova ukázať ako problematický. „Neviem akou metódou autori projektu vyhodnotili tieto zdroje, no na základe zonality by mali byť veľmi, veľmi malé. Ak v oblasti Azovského mora spadne ročne v priemere 300 milimetrov zrážok, potom vrstvu podzemného odtoku tvorí prinajlepšom desať percent tohto objemu. To sotva stačí na vytvorenie potenciálu zdrojov v tejto oblasti.“ Po prekročení určitej úrovne vyčerpania zdroja pitnej vody začne do jej vrstvy prenikať morská voda a pitná voda sa začne mineralizovať nad prijateľnú úroveň.

Ruský vedec pripustil, že prípadný ruský pokus o ťažbu pitnej vody z morského dna by bol prvý svojho druhu. No varoval, že k nežiaducej kontaminácii morskou vodou dochádza bežne aj pri čerpaní zásob podzemnej vody z oblastí v blízkosti morského pobrežia. Zostáva preto skôr skeptický.

Práve leto 2021 by sa podľa viacerých odborníkov pritom mohlo stať z hľadiska vysychania polostrova zlomovým do takej miery, že krátko pred jesennými parlamentnými voľbami vážne naruší naratív Kremľa o bezproblémovej integrácii Krymu.

Sergej Sumlenny z Nadácie Heinricha Bölla v tejto súvislosti pre denník Štandard nedávno uviedol, že v lete už môže byť situácia pre Kremeľ taká neúnosná, že by sa mohol pokúsiť vojenskou ofenzívou prinútiť Kyjev obnoviť zásobovanie, alebo priamo obsadiť potrebnú zavlažovaciu infraštruktúru. Alternatívou k ťažbe podmorských nálezísk pitnej vody by tak pre Rusov mohlo byť obsadenie celého Severokrymského kanála po mesto Nova Kachovka v Chersonskej oblasti, ktoré od ruskej armády na Kryme oddeľuje len niekoľko desiatok kilometrov ťažko obrániteľnej stepi. Cenou za vodu by však v takom prípade bola veľmi vážna eskalácia napätia vo východnej Európe s potenciálnymi dosahmi na celý svet.