Pokračujeme v letnom seriáli, kde hovoríme o sedmičke architektonických stavieb, ktoré považujeme za divy starého sveta. Dnes ponúka svoj výber Jaroslav Daniška.

Nedá sa začať inak, prvým divom musia byť pyramídy.

Pyramídy ovládli moju predstavivosť predtým, než som čítal Zamarovského. Jedna z prvých kníh, ktorú som ako dieťa prečítal, bol Strážca pyramídy od poľského autora Jerzy Edigeya. Dobrodružný román bol o tajomstve z 26. storočia pred Kristom, pyramídach, faraónoch tak trochu detektívka a poľský Eco. Hoci vtedy sme nemali k dispozícii toľko televíznych dokumentov, vďaka knihám sme vedeli, že to bol farbistý fascinujúci svet. No a pyramídy, to bola koruna všetkého.

Potom prišiel Erich von Däniken a všetky tie prepočty, kde stále akosi vychádzalo 3,14, no ale kto chce dospieť, musí prejsť cez pubertu.

Keď som bol na univerzite, jedno leto som pracoval v Izraeli a počas toho som na dlhšie navštívil Egypt. Splnený sen, čistá nádhera. Pravda, sklamala ma Sfinga, nadchlo Údolie kráľov, Níl a vôbec Káhira. Tie tony kameňov v Gíze a všelijaké hrátky s číslami sa objavujú stále a stále nanovo dokážu nadchnúť.

Nedávno som sa na Facebooku, ktorý už nemám chuť otvárať, stal členom tejto skupiny Troy and ancient civilizations, často sú témou aj pyramídy, ale aj rad iných objavov – a je to zábava.

Pyramídy sú rozhodne divom, ktorý nemožno spochybniť. Veľká pyramída stojí vyše 4,5-tisíca rokov, prežila všetko, aj keď pôvodne bola krajšia a vonkajší obal z lesklého kameňa a zlatú špičku navrchu už nemá.

Podľa jedného odborného textu z roku 2017 bola postavená iba za 27 rokov. Neuveriteľné.

Ešte jeden tip: Ak hľadáte niečo na počúvanie a nebavia vás podcasty, vyskúšajte nahrávky Parnas na RTVS. Možno ich počúvať aj ako podcast, sú tam samé poklady, napríklad aj Za siedmimi divmi sveta podľa Zamarovského.

Div druhý, najkrajší chrám aký bol kedy postavený

„Všichni vycházeli z kostela poté, co za hrobového ticha kardinál Isidor přečetl podle obřadního pořádku latinsky a řecky prohlášení o jednotě církve. Při slavnostní mši četl též vyznání víry. Když dospěl k dodatku o Synu, mnozí si zakryli tvář rukama a z galerie byly slyšet hořké vzlyky žen. Stál jsem v postranní chrámové lodi, vedle šedivého pilíře – dotkl jsem se kamene dlaní a cítil jsem, že je mokrý, jako kdyby se zrosil bolestivým chladným potem.“

Ten úryvok z úvodu románu Pád Carihradu od Miku Waltariho ďalej pokračuje dokonale nádherným opisom celej ceremónie a pochodu cisára, jeho dvora, reprezentantov starobylých rodov, senátorov, ministrov, úradníkov, kňazov a mníchov... Všetci krásne oblečení, „řecká modrá a bílá, zlatem a perlami zdobené obřadní pláště...“

Keď som potom sedel pred Hagiou Sofiou, Chrámom Svätej múdrosti (aký vznešený názov pre kostol, spájať kresťanstvo a múdrosť, prečo to nerobíme častejšie?), alebo pri stene v jej galériách, keď som si užíval jej chlad a obrovský vnútorný priestor, jej nekonečnú krásu, vlastne ju vždy skloňujem v ženskom rode, kvôli tej Sofii, tak som si tú scénu z románu predstavoval. Túžim, že sa niekedy dožijem filmu, ktorý by ukázal Konštantínopol v celej jeho nádhere. Ak sa chcete navnadiť, prečítajte si túto esej Emila Fillu.

Hagia Sofia je pre mňa divom starého sveta. Keď ju Justinián dokončil v roku 537 (jej predchodkyňa padla po zemetrasení v roku 532), údajne povedal, že prekonal kráľa Šalamúna a jeho chrám.

Nevidel som krajší chrám ako tento, myslím, že je aj po 15 storočiach stále najkrajším kresťanským chrámom. Ešte aj osmani a moslimovia sa jej poklonili, keď si ju vzali ako vzor pre modrú mešitu oproti nej. Pokľaknúť museli dvakrát, druhýkrát potom, keď zistili, že ani po tisíc rokoch nedokážu svoju stavbu urobiť bez vnútorných stĺpov, čo starí Gréci (Rimania) dokázali.

Omnoho rokov neskôr mi bývalý slovenský veľvyslanec v Turecku povedal, že konštrukcia, ktorá stojí pod jej kupolou zvnútra, neslúži na rekonštrukciu, ale fakticky drží kupolu, že Turci sa obávajú, že by mohla padnúť. Existuje aj teória, že zemetrasenia sa postupne blížia ku Konštantínopolu, a obávam sa, že ak raz toto husto osídlené mesto zasiahne katastrofa, Hagia Sofia neprežije.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.