Odborník v oblasti tovaroznalectva, ktorý má za sebou šesť publikácií, kuchárske kurzy a poradenstvo pre prestížne podniky gastropriemyslu. Vladimír Morochovič si uprostred koronakrízy na začiatku tohto roka otvoril vlastnú reštauráciu v Petržalke. Aj keď to znie paradoxne, pandémia ho k tomuto kroku prinútila.

Ako ste sa dostali ku gastronómii?

Od skončenia školy nerobím nič iné. Postupne sa vyvíjam tak, ako si myslím, že by sa každý človek v gastronómii vyvíjať mal. Možno, že sa vyvíjam pomalšie oproti podnikateľom vo veľkých sieťach. Ale myslím si, že o to poctivejšie tú službu robím. Tak so srdiečkom, pre tých ľudí, ktorí z toho majú radosť.

Kde ste začínali?

Skončil som odbor kuchár v Humennom. Tam, kde som sa aj narodil.

Prečo práve gastro?

To bola taká sranda, ja som nechcel byť zo začiatku kuchárom. Išiel som do toho štýlom, že otec mi poradil: "Remeslo má zlaté dno. Choď, urob si kuchára, a potom uvidíš." Aj keď som skončil školu, začal som variť u nás na východe, po nejakom čase som mal pocit, že "kuchárina" nie je to pravé orechové, čo by som chcel robiť.

Oslovilo ma to až tu, keď som išiel za manželkou. Zamestnali ma v dobrom hoteli, vtedy tu boli francúzski majstri. To už malo svoju úroveň. Padla mi sánka, keď som videl, ako sa spracúvajú suroviny, ako sa pristupuje k surovinám a ako sa varí. Bola to úplne iná liga, iná kuchyňa, iná organizácia práce. Skrátka všetko iné a všetko lepšie.

S odstupom času má teda remeslo zlaté dno?

Myslím si, že má. Minimálne také, že sa s tým človek vie uživiť a preklenúť aj ťažšie obdobia. Ale viem jednu vec, že milionárom nebudem, a myslím si, že to ani nie je cieľ.

kuchár vladimír morochovič
Foto: Matúš Zajac

Potom je tu nemalá dierka do zlatého dna remesla, pandémia. Ako ju zvládate?

Kebyže niet pandémie, túto reštauráciu si s manželkou ani neberiem. Pandémia ma prinútila si ju zobrať. Skončil som zo dňa na deň a zostal som doma. Po týždni mi kolega povedal, že keď varím pre svojich, tak mám variť aj pre nich.

(viac…)




Najnovšie autorské články