Tisícka bezohľadných nespokojencov blokuje Bratislavu a zastrašuje ľudí. Polícia nevie, čo s nimi

Dav v centre Bratislavy si dovoľuje toľko, koľko mu dá polícia priestoru. A veruže ho dostal požehnane.

Polícia o dnešnom neohlásenom proteste vedela. Pripravila bariéry pred Prezidentským palácom a čakala, čo sa stane.

Protest bol spočiatku pomerne pokojný. Napriek tomu v radoch odporcov nového zákona o výhodách pre zaočkovaných agresia už vtedy tlela. Redaktorovi Štandardu (ale aj ďalších médií) sa vyhrážali, že „môže prísť k úrazu“, lebo údajne klame a je zapredaný.

Poobede už demonštranti zistili, že polícia ich čakajúc so založenými rukami nechá robiť, čo chcú. Zablokovali cesty, ochromili dopravu na jednej z hlavných križovatiek v hlavnom meste. Zastavili trojlejbusy, autobusy a autá na mieste, cez ktoré prúdia autá do nemocnice na Kramároch.

Malé skupinky blokujúce dopravu polícia nedokázala vytlačiť. Argumentuje nálezom ústavného súdu a umýva si ruky. Predstavte si, že by ste autom zastali krížom na Štefánikovej ulici a zablokovali ju. Prišla by polícia? Prišla a spravila by s vami poriadok. Z právneho hľadiska sú na tom demonštranti na neohlásenom proteste tak isto, ale muži zákona sa im len prizerajú.

Máme už tiež informácie o prvých násilnostiach. Vodičovi pri Slovenskej technickej univerzite rozbili okná, lebo sa snažil prejsť ďalej. Ulica zobrala moc do vlastných rúk, lebo nemá mantinely. Polícia čaká, filmuje a vraj dodatočne vyvodí zodpovednosť.

Lenže ľudia sa boja. Množia sa komentáre občanov, ktorí vidia, že bezpečnostné zložky zlyhávajú a namiesto zákona vládne ulica. Centrum mesta radšej obchádzajú širokým oblúkom.

Pamätáte si protesty proti Ficovi pred Bonaparte alebo demonštrácie Za slušné Slovensko? Podobné útoky a agresivitu ste tam vidieť nemohli. Pritom na Námestí SNP boli vtedy tisíce ľudí, ktorí vyjadrovali občiansky postoj k politicky citlivým otázkam.

Pred týždňom pri protestoch pred parlamentom polícia zlyhala, zakročila, až keď sa demonštranti pokúsili vniknúť do parlamentu. Teraz vidíme zlyhanie zas. Núka sa otázka, či musí zlyhať do tretice, aby sa niečo zmenilo. Dôveru ľudí stratila dávnejšie. Podľa Eurobarometra jej neverí 51 percent občanov, najviac v celej EÚ.