Byrokratické vynucovanie ideologických spoločných hodnôt triešti Európsku úniu. Ešte stále sa môžeme zastaviť a zvrátiť pohyb pripomínajúci sovietsku cestu. Tá nikam nevedie. 

Kedysi sa niekoľko krajín dohodlo na založení únie. Potom sa k nim pripojili ďalšie. Vytvorili spoločný trh a menu, otvorili vnútorné hranice. Aby mohli primerane etablovať úniu, zriadili ústredné orgány.

Časom, podľa zákona Parkinsona opisujúceho proces rozvoja byrokracie, sa takéto orgány znásobili, narástli a posilnili. Potrebovali stále viac a viac kompetencií a právomocí.

No každá krajina mala aj svoju národnú moc. Tej sa vôbec nepáčilo strácať suverenitu a s ňou spojené možnosti. Jej byrokracia tiež chcela mať právomoci a používať ich v prospech „národných“ (v jej pochopení) záujmov. Parkinsonov zákon i tam fungoval v plnej sile.    

Čím intenzívnejšie ústredná vláda produkovala dekréty, pravidlá – vrátane ideologických, normy a obmedzenia a trvala na ich dodržiavaní, tým viac to dráždilo národné byrokracie. Nastúpili neposlušnosť a odpor, s ktorými si najvyšší zväzoví činitelia a úrady nevedeli dať rady.

Úvodnými riadkami som naznačil, prečo sa pred 30 rokmi rozpadla jedna únia – Sovietsky zväz. Na čo ste pri tomto opise mysleli? Skutočne na Európsku úniu? Ak áno, mali ste prečo.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.