Kňaz a profesor Dariusz Oko. Foto: Bratislavské Hanusove dni/FB

Recenzia knihy poľského kňaza Dariusza Oka a pár poznámok k témam, ktoré autor otvoril a pomenoval.

Vydavateľstvo Slovakia Christiana vydalo v roku 2021 známu knihu Levanduľová mafia, ktorej autorom je poľský profesor Dariusz Oko. Je to v celosvetovom meradle prvá monografia, ktorá komplexne popísala problém existencie, fungovania a rozrastania homosexuálnej subkultúry v katolíckej cirkvi, problém následného zneužívania mladistvých v cirkvi, čiže pedofilných škandálov prepukajúcich v cirkvi počas posledných dekád, súvisiace teologické poblúdenia (homoheréza), príčiny problému, súvisiace hrozby a náčrt riešení.

Tento článok som pôvodne začal písať ako recenziu uvedenej knihy. Nakoniec z toho bolo niečo viac. Osud knihy i jej autora je totiž charakteristickým pre časy, v ktorých žijeme, a istým spôsobom sa týka i Slovenska. Veď čítajte do konca a posúďte.

Áno, homosexuálna mafia v cirkvi, to naozaj existuje

Subkultúra homosexuálnych kňazov a biskupov v katolíckej cirkvi nie je konšpiračným výmyslom, ona naozaj existuje. Možno je slovo „mafia“ v dnešnej dobe až príliš nadužívaným slovom, vhodnejšie by bolo hovoriť o „klike“.

O homosexuálnych duchovných sa hovorilo a písalo už desaťročia. Prívlastok „levanduľová“ použil prvý raz americký kňaz a sociológ Andrew Greeley v roku 1989, a to preto, lebo mnohí títo kňazi mali záľubu vo voňavkách a kozmetike. O probléme zvykli hovoriť i vysokí predstavitelia cirkvi. Kniha Dariusza Oka spomína napríklad tristostranovú správu spísanú v roku 2013 pre pápeža komisiou troch kardinálov – Jozefa Tomka, Juliana Herranzu a Salvatora Di Giorgiho, o ktorej médiá napísali: „Časťou správy, ktorá na pápeža urobila najsilnejší dojem, bolo odhalenie existencie celej siete priateľských väzieb a vydieraní s homosexuálnym pozadím, ktoré dominovali v niektorých oblastiach kúrie.“ Oko spomína, ako si bývalý poľský prímas kardinál Józef Glemp ťažkal, aký odpor v cirkvi vie klásť homo-loby.

Preto je vlastne aj čudné, prečo taká kniha, nebola napísaná už dávnejšie. Keď sa však pozrieme na povahu problému, tak to až také čudné nie je. Napísať takú knihu znamená pustiť sa do veľkého dvojitého zápasu. Dvojitého preto, lebo je to zápas s onou subkultúrou vo vnútri cirkevnej štruktúry, a jednak je to zápas medzi konzervatívnym svetom a liberálnym svetom o interpretáciu javu.

Homosexuálna mafia a pedofilné škandály sú takmer totožné témy

Čitateľ zrejme nie je zvyknutý čítať o klike homosexuálnych kňazov a biskupov v katolíckej cirkvi. Zato veľa počul a čítal za posledné dve desaťročia o pedofilných škandáloch v cirkvi. Pritom tieto dve veci sa do značnej miery prekrývajú.

Dariusz Oko spomína viackrát správu The Nature and Scope of Sexual Abuse of Minors by Catholic Priests and Deacons in the United States 1950-2002 známu pod skratkou John Jay report 2004, ktorú vypracovali odborníci na požiadavku americkej biskupskej konferencie. Podľa nej vyše 81 percent prípadov zneužívania mladistvých katolíckymi duchovnými predstavujú prípady, kedy obete boli mužského pohlavia, čiže páchatelia sexuálne inklinovali k rovnakému pohlaviu. Okrem toho vek obetí bol v asi štyroch pätinách prípadov vyšší ako 11 rokov, teda tesne pred pubertou alebo v puberte.

Jav erotickej náklonnosti k dospievajúcim chlapcom sa nazýva efebofília. Teda presnejším vyjadrením by bolo hovoriť nie o „pedofilných“, ale o „efebofilných“ škandáloch. Keď však o sexuálnom zneužívaní neplnoletých v cirkvi píše liberálna tlač, uprednostňuje označenie „pedofilné prípady“, čiže zahmlieva skutočnosť, že ide vo veľkej väčšine o prípady, kedy páchatelia i obete sú rovnakého, mužského pohlavia, pričom obete sú v pásme dospievania. Spomenutím tejto štatistiky nijako netvrdíme, že každý homosexuál je automaticky pedofil. Vyplýva z nej však jasne to, že problémom, od ktorého sa odvíjajú sexuálne škandály, je prítomnosť homosexuálnych kňazov v cirkvi.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.